Klimatická kríza mení mestá na neobývateľné miesta. Je čas ísť pod zem.

Podzemné mestá boli dlho iba sci-fi, no v poslednej dobe začali mestá a urbánni architekti brať myšlienku podzemného mesta vážne. Najväčšou výzvou je ukázať ľuďom, že sa môžu cítiť pod zemou pohodlne.________________________________________Pôvodný text: STEPHEN ARMSTRONG________________________________________Pôvodne publikované v utorok 12. novembra 2019Približne v roku 1800 pred Kristom sa obyvatelia regiónu Kappadócia na území dnešného Turecka zhodli, že prostredie je príliš nehostinné.

Okrem extrémneho počasia čelili aj neustálej hrozbe vojny. Preto sa rozhodli vyhĺbiť mesto pod zemou. Derinkuyu, najstaršie podzemné mesto, existuje dodnes. Vytvorili mesto pre 20 000 obyvateľov, ktoré malo školy, domy, obchodné priestory a pracoviská chránené veľkými kamennými dverami. Tieto kamenné dvere dokázali samostatne uzavrieť každé podlažie.

V roku 2010 sa o to isté pokúsili aj v Helsinkách vo Fínsku. Mestská rada schválila Podzemný hlavný plán (Underground Master Plan), ktorý bol dokončený v roku 2019. Tento plán pokrýva celých 214 štvorcových kilometrov mesta. Kombinuje uskladňovanie energie, útočisko pred dlhou a tvrdou zimou a pripravený bunker pre prípad ruskej agresie.

Nejde však len o bezpečnosť a ochranu pred počasím, čo viedlo k životu pod zemou. Život pod povrchom ponúka alternatívu k rozsiahlym výškovým budovám pre rastúcu populáciu. Asmo Jaaksi, partner architektonického štúdia JKMM v Helsinkách a hlavný architekt mestského Múzea Amos Rex (podzemné múzeum), hovorí, že život pod zemou udržiava teplo a môže byť bezpečným miestom úkrytu v prípade eskalujúcej klimatickej krízy.

Helsinky dlhodobo experimentujú so životom pod zemou

Kostol Temppeliaukio, ktorý navrhli architekti Timo a Tuomo Suomalainenovci, bol v roku 1969 „zapustený“ do štvrte Töölö. V roku 1993 bol navrhnutý bazén Itäkeskus pre 1 000 návštevníkov denne a slúžiaci ako úkryt pre až 3 800 ľudí v prípade núdze.„Helsinki stoja na stabilnej pôde, majú dobré základy,“ hovorí Jaaksi. „Mesto je preplnené a máme tu dlhé a chladné zimy. Podzemie nám ponúka viac priestoru a chráni nás pred zlým počasím,“ súhlasí Ilkka Vähäaho, riaditeľ Helsinského geotechnického inštitútu. Vähäaho spomína aj ďalšie dôvody na rozširovanie mesta pod zem, okrem iného: „Fínsko potrebuje otvorený priestor aj v centre mesta – vybudovanie časti mesta pod zemou vytvára viac priestoru na povrchu.“

Preto by plán Helsínk mohol priniesť nový prístup k životu pod zemou. Podľa odhadov bude do roku 2050 v mestách žiť až 60 % populácie, čo znamená, že bude potrebné nájsť bývanie pre 2,5 miliardy ľudí. Rozloha miest je obmedzujúcim faktorom a priestor v mestách je obmedzeným zdrojom. Existuje praktický limit toho, ako vysoko môžu budovy siahať, a priestorové usporiadanie, chránené budovy či mestská zeleň vo viacerých mestách ako Paríž, Mexico City a Singapur naznačujú, že odpoveď nespočíva vo väčšom počte mrakodrapov – prečo teda nestavať pod zemou?

V roku 2017 vyhlásil Paríž súťaž s názvom Reinvent Paris 2.

Táto súťaž vyzývala dizajnérov, aby využili nevyužité a málo využívané priestory vo vlastníctve mesta. Väčšina z nich sa nachádzala pod zemou. Patrili sem pivnice historických budov, tunely, kde bola zakázaná doprava pozdĺž rieky Seiny, nevyužité nádrže, staré parkoviská a asfaltové plochy. Tieto priestory premenili na reštaurácie, obchody a mikrofarmy na chov jedlého hmyzu.

Architekti v Mexico City zvolili iný prístup

Navrhli 300 metrov hlbokú pyramídu s názvom Earthscraper. Mala byť postavená na hlavnom námestí v Mexico City. Cena vo výške 800 miliónov dolárov (726 miliónov €) však plány zmarila.

Medzitým vláda Singapuru investovala

...viac ako 188 miliónov dolárov (170 miliónov €) do inžinierstva a výskumu podzemných stavieb. Zároveň novelizovali zákon tak, že všetky suterény teraz automaticky patria štátu. Podľa Singapurského štatistického úradu si populácia 5,53 milióna ľudí delí necelých 719 štvorcových kilometrov pôdy. Vďaka tomu je Singapur tretím najhustejšie zaľudneným miestom na Zemi. Doteraz mesto stavalo do výšky – budovy v meste dosahujú až 70 podlaží a tlačia na pobrežnú líniu ostrova. Pri odhadovanom náraste o 1,5 milióna ľudí v nasledujúcich 15 rokoch sú možnosti Singapuru obmedzené rozlohou. Mesto skúma myšlienku podzemného výskumného parku (Underground Research Park) 80 metrov pod povrchom, ktorý by ubytoval 4 500 vedcov a výskumníkov v podzemnom mrakodrape s nákupnými centrami, zelenou infraštruktúrou, diaľnicami, vlakmi/metrom a vetracími kanálmi. Dizajn je valcovitý, aby odolal zemetraseniam. Náklady na výstavbu, ktoré sú dvakrát vyššie ako pri mrakodrapoch, však utlmili nádeje na realizáciu.

„Je pravdepodobné, že globálne otepľovanie, rovnako ako v Singapure s jeho zložitým počasím a obavami z čínskej agresie, povedie mestá k životu pod zemou. Výsledkom bude, že mestá sa budú stavať čiastočne pod zemou, aby obmedzili extrémne počasie, a čiastočne nad zemou, aby zabezpečili dostatočný prísun prirodzeného svetla.“

V posledných rokoch sa ukázalo, že singapurská vláda začala presúvať strategické veci pod zem.

Napríklad Singapurské jaskyne (Singapore Caverns) pod mestom, ktoré sa používali na skladovanie munície, a Jurong Rock Caverns pod ostrovom Jurong sa využívajú ako prvé podzemné zásobníky ropy. Tieto podzemné sklady, postavené spoločnosťou Hyundai Engineering and Construction, majú päť veľkých jaskýň v hĺbke 100 metrov a 8 kilometrov tunelov. V marci vláda predstavila prvú fázu vlastného Plánu využitia podzemia (Underground Land Use Plan) v troch štvrtiach: Marina Bay, Jurong Innovation District a Punggol Digital District. Na prezentácii pre médiá hlavná architektka Singapuru Hwang Yu-Ning uviedla, že plán pripraví priestor pre budúcnosť, vytvorí kapacity na rast a ochráni životné prostredie. Vyzdvihla prvú singapurskú podzemnú rozvodňu s napätím 230 kV umiestnenú v suteréne komerčnej budovy a centralizované chladenie budov na pobreží Marina Bay, ktoré znižuje spotrebu energie na chladenie o 40 %. Chladenie vodou znížilo produkciu CO2 o 34 500 ton, čo zodpovedá približne 10 000 áut na cestách.

Uskladňovanie energie pod zemou

Ide o jednu z najväčších atrakcií pre urbanistov, hovorí Dale Russell (profesor inžinierstva inovačného dizajnu na Royal College of Art). „Stavba pod zemou šetrí priestor a určite aj energiu,“ vysvetľuje Russell. „Samotná topografia môže produkovať energiu – skaly v lete pohlcujú teplo a chladia mesto. V zime toto teplo uvoľňujú ako veľké radiátory na vykurovanie budov. Do roku 2069 môžeme očakávať plne sebestačné dopravné a ekologické systémy pod zemou, ako aj hydroponické pestovanie s umelým osvetlením, ktoré bude zásobovať mesto vlastnými potravinami.“Napríklad podložie pod Parížom má veľmi vysokú vlhkosť a stálu teplotu okolo 14 °C bez ohľadu na vonkajšiu teplotu. „Ak staviame na veľmi horúcom mieste, ako je Dubaj, alebo na veľmi chladnom mieste, ako je Škandinávia, výstavba bude z dlhodobého hľadiska lacnejšia. Teplota je stabilná, takže chladenie a vykurovanie sa znížia,“ hovorí Gunnar Jenssen, vedúci oddelenia podzemnej psychológie v škandinávskej výskumnej organizácii SINTEF.

Problém, hovorí Asmo Jaaksi, hlavný architekt helsinského podzemného Múzea Amos Rex, nie je v samotnej stavbe. „Ide o to, aby sa ľudia pod zemou cítili dobre,“ vysvetľuje. „Múzeu chýbal priestor a potrebovalo novú, väčšiu budovu. Jedinou možnosťou pre moderné kino s názvom Rex bolo vyhĺbiť námestie pred kinom Rex a „zapustiť“ múzeum nižšie. Zistili sme, že ľudia potrebujú kontakt s povrchom.“Jaaksiho riešením bolo vytvoriť umelecké svetlíky, ktoré prepúšťajú prirodzené svetlo a ponúkajú zaujímavé pohľady do budovy. V Londýne bola v pôvodnom protileteckom kryte pod Clapham Common založená prvá podzemná farma na svete. V rámci projektu Growing Underground hydroponicky pestujú šalát, cesnak, wasabi horčicu, fenikel a reďkovky, ktoré predávajú reťazcom M&S a Ocado. Na rast sa používa ružové svetlo, ktoré sa po dlhšom pobyte stáva nepríjemným.

Laboratórium The Lowline v New Yorku

pracovalo na experimentálnom projekte od októbra 2015 do marca 2017, v rámci ktorého pestovali rastliny pod zemou pomocou solárnych panelov a medených rúrok, ktoré privádzali prirodzené svetlo do podzemných tunelov. Úspešne vypestovali viac ako 100 rôznych druhov rastlín. Laboratórium The Lowline Lab pripravuje na rok 2021 prvý zelený podzemný priestor.

Pripojíme sa niekedy k obyvateľom Kappadócie a presunieme sa pod povrch Zeme?

Jaaksi si to myslí. „Život pod zemou bude súčasťou budúcnosti miest,“ hovorí. „Podzemné priestory majú mierne teploty s menšími výkyvmi, udržiavajú teplo, majú lepšie zásobníky pitnej vody vďaka menšiemu znečisteniu z povrchovej vody a geotermálnu energiu. Keďže globálne otepľovanie vytvára na povrchu nehostinné prostredie, podzemie môže byť najbezpečnejším miestom. Naozaj chcete byť v mrakodrape, keď príde tornádo?“